Všetko naj ;)

28. července 2011 v 21:48 | TJ |  Dark&Light times
Ahojky!!!

Ako prázdninujete? Možno si pamätáte, ale dnes mám narodeniny. A tak, rovnako ako v škôlke, darujem vám darček :P Teda, aspoň dúfam, že vás poteší. Mňa osobne teraz toto dosť baví takže je to zatiaľ fajn. Viem, že mám rozbehnutých veľa poviedok ale ani ma to veľmi nezaujíma. Takto mi to vyhovuje tak čo. Cez tieto prázdniny som sa akosi naučila menej sa prisprôsobovať. Život je príliš krátky, ako som sa mohla presvedčiť tieto prázdniny.
Pre mňa to nie sú tie úplne naj prázdniny ale snažím sa z nich vyťažiť čo najviac a užiť si ich v rámci možností.
A vy? Snáď sa máte dobre! Chcem sa vám ozpravedlniť, že neobieham ale teraz som absolútne bez času. U prvej babky sa stala tá maximálne nepríjemná udalosť z ktorej sa ešte stále zotavujem a preto sa ešte necítim na to, aby som ju s niekym rozoberala. U druhej babky zase trávim takmer všetok svoj čas s mojim mojim takmer 2-ročným bratrancom alebo rodinou len aby som nad tým nerozmýšľala. A keď som sama, radšej čítam alebo si robím zásoby poviedok. Tak fajn, užite si poviedku :). Sorry, že sa tu takto vykecávam a ani vám to neobjasním o čom vlastne točím ale proste o tom nechcem rozprávať :) Snáď ma chápete!!!
------------------------------------------------------------------------------------------

Info ku poviedke vlastne neexistuje. Budú to také príbehy ktoré nebudú mať spojitosť. O veselých a ťažkťch momentoch v našom živote rôznych ľudí. Vzniklo to dvoma jednorázovkami a teraz už mám napísané tri a štvrtú takmer dopísanú :). Som na seba pyšná, a to ešte nehovorím, že výnimočn viem, o čom budú tie ďalšie!!!! :P Nezabudnite mi napísať, čo si o nej myslíte!!! ;) Začnem smutnou poviedkou, nabudúce by mala byť nejaká šťastná :)
--------------------------
na obrázok som veľmi pyšná :)

Prečo si to spravila? Prečo? Nič si nám nevysvetlila. Pretvarovala si sa, že sa super bavíš a máš sa fajn. Asi si zabudla, čo sme si sľúbili. Ja ťa tu potrebujem. Bože, prečo som len pri tebe nebola. Možno by som ťa stopla. Možno by si to nebola spravila. Prečo si o tom nehovorila? Chcela si nás vidieť nešťastných ty sviňa?! Mne si to mohla povedať, bola by som ti pomohla nech to bolo čokoľvek. Tak prečo preboha?!
--------------------------
"Tu máš. Kúpil som tie kvety pre teba. Myslel som si, že nebudeš v stave aby si si ich kúpila sama a ako vidím, mal som pravdu." Registrovala som slová a horko ťažko som dekódovala aj ich význam no nedokázala som určiť kto to bol, ako sa tu dostala a prečo tu prišiel. Jediné čo som vedela bolo, že toto nemôžem prežiť. Prečo si to spravila?!!
---------------------------
"Odišla od nás milujúca sestra, priateľka, neter, vnučka a hlavne veselá, mladá žena ktorá mala celý život pred sebou." Ty tak o tom niečo vieš. Jediný kto ju ako tak poznal som bola ja a ani mne sa nezdôverila so všetkým, tak prečo si potom vy všetci myslíte, že ju poznáte?! Mala som chuť vykričať im, že tu nemajú čo robiť pretože pre Ľubu nič neznamenali. Ako by napokon mohli, keď Ľuba si nevážila ani mňa natoľko aby mi povedala prečo to spravila. Toto má byť rozlúčka najbližších ale čo tu robia jej učitelia a spolužiaci? Nič pre ňu neznamenali! Nemajú tu čo robiť! Jediný kto tu má právo byť som ja! Prečo sa po Ľubinej smrti všetci tvária ako kamaráti? Iba ja viem, že polovicu z nich neznášala a tú druhú trpela. Farár konečne dorozprával. Na koľkých pohreboch povedal to isté čo teraz? Ešte aj na pohrebe šialeného vraha by povedal to isté. Podišla som ku hrobu ako vo sne. Pod tým vekom leží Ľuba. Hodila som tam tú kyticu ktorú mi ktosi doniesol. Červené ruže, tie mala rada. Ale teraz je to už jedno. Kým sa nikto nepozeral, hodila som tam ešte niečo. Prívesok, ktorý mal byť jej narodeninovým darčekom. Och, Ľuba, prečo si to len spravila?!
--------------------------------
Sedím dole a pozerám televíziu. Idem tam jeden z mnohých kriminálnych seriálov. O chvíľu príde dole aj Ľuba. Vždy totiž o tomto čase pozeráme kriminálky a rozprávame sa. Teda, zopár stretnutí sme poslednú dobu vynechali ale teraz si to vynahradíme! Zdá sa mi, že je tam hore nejako dlho ale neriešim to. Začítam sa do časopisu keď sa ozve výstrel. Neuveriteľné aké skvelé sú tie zvukové efekty. Ako keby to bolo naozaj. Pozriem sa na obrazovku. Ale moment, detektív je práve v laboratóriu a pozerá sa na kostru. Ten výstrel nemá zmysel. Preboha!!!! Vyskočím s pohovky a rozsypem pukance. To ma však teraz vôbec nezaujíma. Schody beriem po troch. Vtrhnem to Ľubine izby no už je neskoro. Ľuba leží na zemi a pozerá na mňa nehybnými, akoby sklenenými očami. "ĽĽĽUUUBBAA!!!," to je jediné na čo sa zmohnem.
Prebudím sa a rýchlo dýcham. Prešiel už rok no tejto nočnej mori sa neviem zbaviť. Vždy keď sa zobudím, napadne mi jediné: Prečo si to spravila?!
--------------------------------------------------
"Uzavreli pátranie. A toto ti posielajú. Vraj ti to chceli dať skôr ale potrebovali to ako dôkaz, že sa zabila sama a hlavne museli overiť to písmo a tak. Nečítal som to, neviem čo sa tam píše." Marek sa vrátil s práce. Táto nová informácia ma rozľútostila. Na polícii nám oznámili, že zistia, či sa Ľuba zabila sama, no keďže majú momentálne veľa prípadov, bude to trvať. Celý rok som verila tomu, že ju niekto zabil. Nedokázala som totiž uveriť, že by si Ľuba dobrovoľne zobrala život namiesto toho, aby to vyriešila so mnou. Vždy som si myslela, že som dobrá sestra a toto narušilo moju psychiku. Vykopli ma s práce a presťahovala som sa ku Marekovi. Najlepšiemu priateľovi na svete. "Ďakujem," hlesla som a vybehla aj s obálkou do moje izby.
------------------------
Drahá Miška,
cítim sa trochu divne. Nikdy by som nemyslela, že ti budem písať rozlúčkoví list. Nechcela som aby to takto skončilo, ver mi. Ja som to však už nedokázala uniesť Nedokázala som znášať všetky tie problémy ktoré sa na mňa valili ako lavína. Všetko sa to začalo keď som začala chodiť s Peťom. Čakala som s ním dieťa, no potom, keď sme sa rozišli a ja som mu to nepovedala, dala som si ho zobrať. On na to však prišiel a chodil za mnou, pýtajúc sa prečo som mu to nepovedala. Bála som sa. Nechcela som aby bol so mnou iba z ľútosti. No potom, prišlo mi toho dieťatka ľúto hoci už bolo neskoro. Peťo mi narobil výčitka a ja som im nedokázala čeliť. A tak som sa dostala ku pohárikom. Nikdy si nič nezistila lebo deň predtým som vytriezvela. Ale okrem tých dní keď som sa s tebou mala stretnúť som nevedela prestať piť a neskôr ani drogovať. Narobila som si dlhy. Požičiavala som si odkiaľ sa dalo ale bála som sa požiadať ťa o pomoc. Nechcela som, aby si bola vo mne sklamaná. Začala som s tebou obmedzovať stretnutia pretože mi robilo problém vytriezvieť a tak. Môj dlh bol väčší a väčší a pomaly za mnou začali chodiť výpalníci. Už som sa ti nemohla pozrieť do očí. Nakoniec som sa nechala nakecať na toto stretnutie no nedokážem sa ti pozrieť do očí. A hlavne, keď som ťa videla, aká si šťastná a spokojná, nemohla som ti o svojich problémoch povedať a všetko pokaziť. Zničilo by ťa to. A až keď som videla, ako hlboko som klesla, uvedomila som si, že sa už z tejto jamy nedá uniknúť ináč. Klamala som ti niečo cez pol roka a už som to nevydržala. Prepáč, bola si tá najlepšia sestra na svete. Pokús sa mi odpustiť.
Tvoja sestra Ľuba.
--------------------
Tento list Mišku úplne zničil a ona upadla do hlbokých depresií. Z nich ju nedostala ani rodina, ani priateľ Marek a ani iný priatelia. Miška je momentálne na súkromnej psychiatrickej klinike a zotavuje sa, zatiaľ neúspešne z depresií. Jej rodina si tiež prečítala tento list. Rodinu to stmelilo viac dohromady, čo by mohlo prospievať Miškinmu zdravotnému stavu, keby ich k sebe pustila. Momentálne však svoju rodinu odmieta rovnako ako priateľov. Jediní s kým sa rozpráva sú jej ošetrovatelia a fotka jej sestry Ľubky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Šílenej Šílenej | Web | 29. července 2011 v 18:06 | Reagovat

fíha, tak to byla síla, ale pěkně napsaný, doufám, že se nic podobnýho nedělo u vás... jo a mimochodem, to logo je fakt parádní!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama