16. Rozhovor

7. února 2011 v 7:07 | TJ |  La vie des vampires
Keďže som túto kapitolu prednastvila a všetko som vám už povedala pri hitparáde, nemám už čo povedať :D. Snáď iba, užite si kapitolu! Toto tu už dlho nebolo tak nech sa vám to páči :D! Ináš je dosť dlhá! :D
TJ

    
     Mája po raňajkách odišla a my sme osameli. "Mám pre teba dobré správy." Ozvala sa mama keď Mája odišla. Ľahostajne som sa na ňu otočila. "Môžeš nám kúpiť novú telku!" oznámila mama slávnostne a Pawlu sa vzadu škodoradostne rozosmial. Okamžite si tľapol s Emmettom. Spražila som ho naštvaným pohľadom ale prikývla som. Čo iné mi napokon zostávalo. Znudene som sa vybrala do izby. V izbe som si zobrala do ruky zoznam a hľadala meno kapitána Forkského futbalového družstva, keď mi napadol geniálny plán. Prečo chlapcov trošku neponaťahovať? Spokojne som sa znovu zalistovala do zoznamu a diabolský úsmev mi nemizol z tváre.
     "Dobrý deň, pri telefóne Naomi Waslerová. Mohla by som prosím, hovoriť z Dannym Hollersom? "Samozrejme." odpovedal mi ženský hlas, pravdepodobne jeho matka. "Danny, prosím?" "Ahoj Danny, tu je Naomi. Ja a Mája robíme projekt a rady by sme s tebou spravili rozhovor." Dannyho hlas znel vzrušene a nadšene. Dohodli sme si stretnutie v jednej reštaurácii; síce som ju nepoznala, no Danny vravel, že je to jeho obľúbená. Rozmýšľala som na čo sa tak klepe. Či na stretnutie so mnou alebo na rozhovor a to, že bude v projekte. Prišla som ku skrini a nahádzala som na seba oblečenie. Pripravila som si foťák a blok s perom. O chvíľu sa to rozbehne.
    Keď som vošla do reštaurácie, ovanul ma cigaretový dym. Od prekvapenia som sa zasekla vo dverách. Z vonku to vyzeralo ako slušná reštika a ono je o taký pajzel. Nakoniec som však pokrčila ramenami a vybrala som si stôl v kúte. Sotva som si sadla, už do dverí vchádzal Danny. Zamávala som mu a on mi kývol no najprv išiel ku baru. Pravdepodobne objednal pitie pretože barmanka sa hneď rozhýbala. "Budeme aj jesť?" spýtal sa ma keď si sadal. "Ak chceš..." povedala som. Ja by som najradšej nejedla ale keď chce. "Tak ja si niečo dám." Ak bude jesť on, tak aj ja. Zobrala som si jeden z jedálnych lístkov zastrčených v stojane z reklamou a zalistovala som. Samé vyprážané a mastné jedla, no nakoniec som si vybrala hranolčeky a kebab. "Čo si dáte?" spýtala sa nás tá barmanka. Položila pred nás poháre z kolou a vytiahla zápisník. "Ja si dám kuracie prsia a opekané zemiaky." Barmanka prikývla a zapozerala sa na mňa. "Ja si prosím kebab a hranolčeky. A ešte majonézu." "Máš dobrý vkus!" poznamenal Danny. "Ďakujem." usmiala som sa. "Keby som presne to isté nejedol včera, možno by som si to dal aj ja." zasmial sa. Prekvapilo ma, že sa nezdravo stravuje. Predsa len je to futbalista. "Narodil si sa vo Forks?" spýtala som sa aby som nazbierala informácie na úvodný paragraf oznamujúci, o kom bude článok. S Májou sme sa dohodli, že to tak spravíme. "Nie, prisťahoval som sa sem keď som mal 5 rokov." "Kde si sa potom narodil?" "V Las Vegas ale rodičia dostali ponuku otvoriť si ordináciu vo Forks. Mali pocit, že by pre mňa bolo takéto mestečko dobré a tak..."rozhovoril sa Danny. Prikývla som. Všetko som si nahrávala na diktafón a prepíšem to až neskôr. "Máš rád Forks alebo by si sa radšej vrátil do Vegas?" "Neviem, na Vegas si veľmi nepamätám ale veľké mestá ma určite lákajú. Nemôžem však povedať, že sa mi vo Forks nepáči." Chápavo som sa usmiala, v skutočnosti ma však prekvapovalo ako sa mu môže páčiť v takej diere. Stavím sa, že keby si na Vegas pamätal, určite by sa tam chcel vrátiť. "Viedol ťa ku futbalu niekto alebo si sa rozhodol sám?" "Otec zvykol hrávať futbal. Nemyslím však, že ho hrával profesionálne. Skôr na kondičku a tak.... Byť zubárom bol totiž jeho veľký sen." V takomto duchu pokračoval celý obed. Dali sme si ešte kávu a potom sme sa rozlúčili. Spokojne som odišla domov. Doma som však dlho nevydržala pretože som bola neustále bombardovaná otázkami typu: "Kedy bude tá telka?" alebo "Prečo si sa vrátila bez telky? Už je aspoň rezervovaná?" Prevrátila som očami a s odpoveďou "No Comment" som schmatla počítač nabíjačku. Radšej vypadnem z tohto domu. Začína sa to tu meniť na blázinec. Nasadla som do svojho auta a naštartovala. Rozhodla som sa, že pôjdem do svojho obľúbeného lesa. Rada tam lovím, no veľmi rada tam aj relaxujem. Zapla som zapaľovač vo vnútri auta a dupla na plyn. Hoci toto auto nebolo určite najrýchlejšie, fungovalo bez problémov a reagovalo na akýkoľvek pokyn.
     Bola som na mieste, no motor som nechala bežať. Jeho zvuk ma odjakživa upokojoval. Z operadla na ruku, ktoré sa dalo otvárať som vytiahla balíček cigariet a zapálila som si. Nemohli mi nijako uškodiť, no na prekvapenie som pri cigaretách a cigarách cítila tú istú chuť ako keď som bola ešte nažive a dokonca ma aj upokojovali. Bolo to zvláštne no naozaj to fungovalo. Zapálila som si cigaretu a spokojne som vyfúkla obláčik dymu. Všetko čo som mala rada sa miešalo dokopy. Cigaretový dym, zvuk motora, v obľúbenom prostredí lesa a ešte k tomu príjemná vôňa z osviežovača vzduchu v tvare syčiaceho hada. Úžasné! Napojila som si počítač na elektrinu tam, s kade som pred chvíľou vybrala zapaľovač a spokojne privrela oči. Odhodila som cigaretu ale pozerala som sa ako dohorieva. Kým sa počítač zapínal, vyvetrala som v celom aute aby tu nebol cítiť dym. Pustila som si diktafón a prehrala a prepísala celý rozhovor. Nepísala som všetko ale vybrala som to čo sa mi zdalo dôležité. Až prídem domov, pošlem to Máji. Vlastne, prečo neprespať v mojom vlastnom byte. Rodičom je to aj tak jedno. Predtým si však ešte trošku zalovím a porozmýšľam s komu zavolám aby so mnou išiel na nákupy.
     Prstami som búchala do dosky stola. Nenaskakoval mi internet!! Keď už som mala chuť celý systém resetovať, konečne naskočil. Rýchlo som poslala Máji kópiu rozhovoru. Kým sa súbor naťahoval a pripravoval na odoslanie, vytočila som Karin, dievča ktoré so mnou chodí na výtvarnú. "Prosím?" ozval sa jej hlas a ja som sa spokojne usmiala, nepočula som v pozadí žiadnych ľudí. "Ahoj Karin! Tu Naomi z výtvarnej." "Ahoj Naomi!" na hlase je bolo počuť, že spoznala o koho ide. "Nešla by si nakupovať? Snažím sa totiž trošku zapadnúť a ty si mi prišla veľmi milá." No čo, máme vždy hovoriť pravdu.
"Bez problémov! Ale ja môžem až o hodinku, musím si dokončiť úlohu." "Dobre, mám ťa vyzdvihnúť?" Viem, že Karin majú rodičia auto ešte len kúpiť. "Ak chceš... Main Street, dom číslo 128." "Fajn, takže o hodinu!" Akurát dosť aby som sa pripravila. Pustila som sa izbu a umyla sa. Potom som si vysušila a natočila vlasy. Vybrala som si riflové trištvrťáky a zelené tričko podviazané červenou mašľou. Na krk som si dala maličký, rúžový, brúsený diamant ktorý som vlastnila od doby čo som sa premenila. Pawlu má tuším že modrý diamant. Najviac som sa zdržala pri topánkach. Topánky a šperky sú mojou slabosťou. Nakoniec som si vybrala červené topánky s celým opätkom. Už iba trošku špirály a lesku na pery, no a samozrejme voňavku. Potom si už len oblečiem červený kabátik s veľkými čiernymi gombíky a môžem vyraziť!
     Keď som dorazila na danú ulicu, Karin ma už čakala pred jej domom. Neprekvapilo ma to, pretože som zablúdila. Môj orientačný zmysel nikdy nebol nič extra a hoci sa po zmene trochu zlepšil, aj tak to nebola žiadna výhra. "Našla si to bez problémov? Máš super model!" "Ďakujem! Ja zase obdivujem ten tvoj! Odkaľ máš ten kabát?" "Z Topshopu. Kúpila mi ho teta. Je fakt teplý a pohodlný! Ale určite potrebujem nové topánky, džínsy a nejakú čiapku. Čo ty?" "Ja nejaké maľovátka a šperky, no keď nájdem nejaký dobrá kúsok, určite ním nepohrdnem!" Karin sa zasmiala. Určite vedela o čom hovorím, nevyzerala totiž na žiadnu módnu katastrofu.
     Obchodný dom v Seattli bol celkom pekný, no hlavne super zásobený. Zašli sme si do rôznych obchodov a nakoniec bola Karin hladná a tak som si dala aspoň milkshake a prinútená som bol aj na zmrzlinu. Kým Karin jedla, nadšene som sa prehrabávala v taškách. Je super, že keď je človek upírom , má veľa peňazí na míňanie peňazí. Kúpila som si úžasné šaty na diskotéku ktorá sa ma konať dnes v La Push s Karin sme sa už dohodli, že tam spolu pôjdeme, musím pozvať aj Máju, tie dve by sa mohli mať radi. Potom šminky, šál, pár topánok a zopár tričiek s džínsami. Nakoniec som ešte dostala zľavu na akúkoľvek kabelku z jedného z obchodov a tak som si ešte kúpila kabelku. A samozrejme, nakúpila som si celú kopu šperkov. "Čo si si nakoniec kúpila ty?" "Topánky, džínsy, džínsovú sukňu, tričká, sveter, voňavku a šperky. Všetko za úplne špičkovú cenu! Mimochodom, hnevám sa na teba za ten krásny náhrdelník s mačkou! Bol totiž posledný!" zasmiala sa Karin. Naozaj nevyzerala žeby sa hnevala. "Ak chceš, môžem ti ho občas požičať!" usmiala som sa. "Pomaly už aj pôjdeme aby sme sa u mňa stihli pripraviť." oznámila Karin keď skontrolovala čas. "Okej, tak si zober to jedlo do auta ale nechcem vidieť žiadne omrvinky!" zasmiala som sa. "Omrvinky nie ale možno mastné škvrny." rozosmiala sa aj Karin. Zavolala som ešte aj Máji a Alice ktoré súhlasili, že na tú párty prídu. Karin im navrhla, aby prišli ku nej, že si navzájom pomôžeme z maľovaním. Mája aj Alice vyzerali nadšene. Podľa mňa nám to vyšlo a vyzerali sme bohovsky. Ja som mala svoje blond vlasy zapletené v strapatom vrkoči na pravú stranu. Moje nové šaty boli čierne s flitrami, čierne topánky s celým podpätkom, k tomu som mala také tmavé dymové šminky a jemný červený rúž a ako šperk iba nový náhrdelník s guličkou. Karin na sebe mala zelené, letné šaty pretože v La Push malo byť ešte teplo. Do vlasov si zastrčila čelenku a trochu si ich vyrovnala takže mala také polorovné vlasy. K tomu zelené lodičky, zelené šminky a náhrdelník s hadom. Mája mala zase oceľovo sivé minišaty, lodičky a šminky rovnakej farby a k tomu ešte dlhý náramok rovnakej farby. Vlasy mala vo vysokom chvoste. Najlepšie podľa mňa vyzerala Alice. Mala krátke červené šaty so zlatým okrajom, zlatými topánkami a zlatými šminkami. Výrazný, červený rúž so strapatými čiernymi vlasmi vyzerala ako ozajstná rebelka! Nastúpili sme do Alicinho auta. "Tak hurá na párty!" vykríkli sme naraz skôr než vyštartovalo Alicino auto. To sme ešte netušili...               
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 9. února 2011 v 19:35 | Reagovat

pekná kapitola :-) teším sa na ďalšiu som zvedavá na party :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama