2.Happy Birthday!

23. července 2010 v 16:04 | Twinky |  Just Dance
Kapča pre Mu-he-he je konečne tu! Pretože to trvalo tak dlho kým som ju napísala, rozhodla som sa, že chcem aby aj vám trvalo dlhšie než normálne kým si ju prečítate 3:D. Aj keď je dlhá 6 strán (moje najdlhšie dielo aké som kedy napísala, ďakujte Mu-he-he) predsa len mi príde trochu nudná. Tak som zvedavá čo si o nej myslíte. Napíšte mi k čomu chcete ďalšiu kapču!!!!. Mimochodom, Jadeinej šaty sa mi ťažko vysvetľovali takže sa nedivte! :D


Zobudila som sa na to, že mi do očí svieti prudké slnečné svetlo. Hlavou mi prebehla myšlienka na moju dnešnú narodeninovú oslavu. Znudene som vstala a vybrala som sa do kúpeľne pripojenej ku mojej izbe. Každý z nás mal inú kúpeľňu. Cestou som schytila ovládač a zapla si cd-prehrávač. Z reprákov rozmiestnených v rohoch mojej veľkej podkrovnej izby sa začal ozývať Eminem s jeho piesňou Not Afraid. Odcupkala som do kúpeľne kde som rýchlo vliezla do sprchy. Teraz som zvolila sprchovací kút ktorý stál v rohu. Aj on mal vo vnútri zabudované rádio ktoré som ešte nikdy nepočúvala. Potom tu bolo prekvapujúco úplne obyčajné umývadlo, vaňa s tryskami a toaleta. Fakt nechápem prečo by mi nestačil iba sprchovací kút, no moja mama to čítala v akomsi časopise. Zapla som vodu. Raz som púšťala teplú a raz studenú. To kvôli otužovaniu. Potom som sa ponatierala kokosovo-banánovým gélom a vlasy som si umyla so šampónom rovnakej vône. Už dávno som si kupovala rovnakú edíciu ku ktorej okrem sprchového gélu a šampónu, patrili aj telové mlieko, pleťová maska, krém na ruky, dezodorant a voňavka. Túto sadu som proste milovala a mala som veľmi rada vôňu banánu a kokosu. Boli také exotické a tajomné. Spláchla som zo seba gél a šampón a vyšla som so sprchy. Vlasy som si vyšúchala uterákom žltej farby a okolo tela som si obtočila ďalší fialový. Pobrala som sa do svojej izby. Otvorila som skriňu a zamyslene som si obzerala oblečenie v nej. V skrini bolo oblečenie prevažne veselých, krikľavých a neónových farieb. Fialová, žltá, červená, rúžová, zelená a oranžová boli farby ktoré prevládali no boli tam aj decentnejšie farby ako modrá, čierna atď. Vytiahla som si neónové rifle rúžovej farby a to žlté tričko so zeleným nápisom ktoré som dostala včera. Postriekala som sa dezodorantom a obliekla som sa do už vybraných kúskov oblečenia. Potom som sa navoňavkovala s už spomínanou voňavkou a sadla som si za toaletný stolík plný harabúrd. Vyfúkala som si svoje jemne stočené čierne vlasy. Vlasy som mala dlhé až po lopatky a vždy sa mi jemnučko stáčali. Neboli vyslovene kučeravé ako mal môj brat a sestra no zase neboli úplne rovné. Moje vlasy boli veľmi podobné Jadiným. Vlastne sme sa chovali a aj vyzerali ako dvojičky. Mali sme radi rovnaké veci, rovnaké jedlá, rovnaké farby.... Obliekali sme sa podobne a aj vlasy sme mali rovnakej dĺžky. Nebolo to tým, že sme sa o to snažili. Všimli sme si to až časom, že sa na seba podobáme. Ani nie tak výzorom ako správaním, reakciami a štýlom. Samozrejme, že Jade vyzerala ináč ako ja no zároveň sa na mňa podobala. Vlasy som si ešte jemne natočila čiže som ich teraz mala pomerne točité a prečesala som si ich. Potom som si ich nastriekala tužidlom aby mi tie kučery v škole držali a zastrčila som si do nich žltú čelenku. Otvorila som okno aby sa trošku vyvetralo. Na to, že bol október bolo pomerne teplo. Možno až príliš. Aj dnes svietilo slnko a bolo celkom príjemne teplo. Podľa rosničky v televízii však malo byť teplo už iba dokonca tohto týždňa. Pozrela som sa na hodinky. Bolo 8 hodín. Škola začínala až o 9. To znamená, že mám ešte hodinu k dobru. Zbehla som do kuchyne. Dosť ma prekvapilo, že sa stolom sedela aj moja mama. Iba som mykla plecami a nabrala som si do misky čokoládové vločky a do toho som si dala nakrájaný banán. Celé som to zaliala kokosovým mliekom. Pre tých, čo to ešte nepochopili, banán a kokos patrili ku môjmu obľúbenému ovociu. Sadla som si za stôl a začala som jesť. To kuchyne prišli aj moja sestra a brat a všetci sme jedli v úplnej tichosti. Niekedy si želám aby som mala vlastnú aj kuchyňu. Možno by som mohla mamu presvedčiť, že je to nový trend aby každý člen rodiny mal vlastnú kuchyňu a jedol úplne sám. Bolo by to lepšie ako toto hlúpe ticho. Konečne som dojedla a misku som vložila do umývačky. Rozlúčila som sa a vybehla som sa obuť. Obula som si žlté konversky a schytila som brašnu. Mala som rúžovú brašnu ktorú som dostala na meniny od starkej. Rýchlo som sa ponáhľala na metro. Keď som prišla, akurát prišiel aj môj spoj. Do školy som sa dostala v priebehu 15 minút. Utekala som ku skrinke. Potešilo ma keď som zaregistrovala Jade, vyberajúcu si knihy na hodiny. "Ahoj Ad!" vykríkla som šťastne a otvorila som si skrinku. Ja a Jade sme mali skrinky hneď vedľa seba a tento rok sme mali aj veľa predmetov spolu. "Ahoj Kimmy! No konečne! Už som myslela, že ani nedorazíš. Zvykneš tu byť skôr." Odpovedala mi Jade. Prekvapene som sa pozrela na hodinky. Ten čas teda rýchlo letí! "No nie každý je ranné vtáča." Zjavil sa zrazu pri nás Tim a na dôkaz svojich slov mohutne zazíval. Musela som sa zasmiať. Zo skrinky som si vybrala knihy na hodiny pred obedom. Ako prvé sme mali dejiny. Učiteľka sa nás evidentne rozhodla unudiť na smrť a preberala s nami nejaké hlúposti ktoré polovica triedy spolu som ňou odmietali počúvať. Takto to išlo celú dobu až do konca školy.
"Takže s nami teraz nejdeš tancovať?" spýtal sa trochu sklamane Mike. "Nie, prepáč. Musím pripraviť seba a dom na oslavu. Dúfam, že všetci prídete." "To si predsa nemôžeme nechať ujsť." "Tak to ti verím." Zasmiala som sa. Veľmi dobre som vedela ako nikoho s nás nebavia takéto tipy večierkov. Na rozlúčku som sa ešte rýchlo objala Ad a utekala som na metro. Zase som mala šťastie a čoskoro som sa ocitla doma. Doma som zase vyšla do svoj izby. Vyzliekla som si oblečenie ktoré som na sebe mala a hodila som ho do koša na pranie. Vybrala som si krátke zelené šortky a tyrkysové tričko s krátkymi rukávmi. Vlasi som si rozčesala a spravila som si drdol. Vyzula som si converzy a namiesto toho som si obula fialové plyšové papuče v tvare psej hlavy. Nemali sme veľa domácich úloh. Jednu s angličtiny a jednu z taliančiny. Rýchlo som si ich spravila a ani mi to nezabralo veľa času. Potom som sa spolu s čatou ktorú mama objednala, pustila ozdobovať záhradu a dom. Veľmi ma to bavilo a čas mi ubiehal celkom rýchlo. Vešala som rôzne svetielka a ozdôbky. Keď som už bola ako tak hotová vo svojom "sektore" , hodiny ukazovali štyri hodiny. Trvalo mi presne 2 hodiny kým som poozdobovala obývačku a kuchyňu. Keďže som nevedela čo robiť, rozhodla som sa ísť po sestru do družiny. Správne sa z nej zvykla sama vracať asi okolo pol piatej, no dnes som sa pre ňu rozhodla prísť. Obliekla som si rifle pretože na šortky už predsa len nebolo tak teplo a modrú mikinu a vybrala som sa na metro. Netrvalo to dlho a bola som pri sestrinej škole. Monniena škola bola bližšie ako tá moja. Ja a Taylor sme chodili na niečo ako osemročné gymnázium.
Do tej školy sme obidvaja začali chodiť keď sme mali 6 rokov. Teraz sme už boli obaja na druhom stupni ktorý bol niečo ako gymnázium, iba že si tam s prvého stupňa prešiel automaticky bez skúšok. Nebola to ťažká škola. Taylor chodí do špeciálnej sekcie pre športovcov. Hráva futbal a preto, že sa mu darí a musí mať veľa tréningov, majú namiesto nijakého predmetu futbalový tréning. Niekedy mu to celkom závidím. Monnie ale chodí do úplne inej školy. Monnie už od malička chodila na balet. Dosť ju to bavilo a tak ju dali do baletnej školy. Každý z rodiny mal nijaký koníček ktorý ho bavil. Ja a Monnie sme radi tancovali a Taylor zase rád hrával futbal. Mame som v 14 naznačila, že netancujem žiadne spoločenské tance. Povedala, že dobre ale nepýtala sa čo tancujem. Rovnako zareagoval aj otec. Vyhovovalo mi to. Obzrela som si budovu školy baletu. Bola pekná. Na kamenných zábradliach vedľa schodov stáli úplne navrchu dve baletky. Obidve robili jeden s tých ich ťažkých trikov. Mali pekné rúžové sukničky a rúžové baletné topánky. Vlasi mali učesané do drdolov a na tvárach mali masky. Schody boli tiež s kameňa a na každom schode moli vypísané tri mená známych baletiek a baleťákov. Na dverách s ťažkého hrubého dreva boli tiež vyryté rôzne baletky so stužkami. Úplne na vrchu dverí boli vyryté mená zakladateľov. S námahou som dvere odtlačila a vošla som do veľkej haly. Budova bola evidentne stará ale úžasne zachovalá. Vybrala som sa schodmi na druhé poschodie. Zišiel by sa tu výťah. Došla som až ku dverám blízko schodiska. Bola to jedna zo sál. Tu bola "družina". Keď sa tu povie družina, všetci vedia, že sa tým myslí výcvik po škole. Majú ho každý štvrtok. Tento však preložili na piatok a tak ho sestra mala dnes. Zaklopala som a vošla do sály. Miestnosť bola prázdna. Tanečníci sa už asi prezliekali a tak som vyšla zo sály a počkala som pred dverami vedľa sály. Bola to šatňa pre dievčatá. Jasne to dokazovala aj drevená figúrka znázorňujúca dievčatko. Oprela som sa o stenu pri dverách. Ukázalo sa, že som to spravila úplne zbytočne pretože sa dvere otvorili a z nich vyhopkala moja 8 ročná sestra
Monnie. Na sebe mala rifle a tričko. Okrem baletného hopkania a rovnej chrbtice, nič iné nenaznačovalo, že je baletka.
Baletný kostým si nechávala v skrinke v škole. Monnie si ma evidentne nevšimla a spokojne hopkala ďalej. "Monnie! Haló!" Monnie sa prekvapene otočila a keď ma zbadal, usmiala sa od ucha k uchu. "Kimmy! Čo ty tu?" Aj ja som sa musela usmiať. Ona, a moji starí rodičia sú jediný z rodiny kto ma volajú Kimmy. "To už ani nemôžem prísť po svoju sestru do školy?" zasmiali sme sa. Zo svojou malou sestrou sme výborne vychádzali. Jedna pre druhú sme aj napriek dosť veľkému vekovému rozdielu boli bútľavou vŕbou a oporou. Veľa krát sme si pomohli no teraz sme už na seba nemali toľko času. Veľmi dobre som vedela, že Monnie častú absenciu rodičov neznáša dobre. Pokúšala som sa pomôcť vyrovnať sa s tým. Celkom sa mi to podarilo. Ešte teraz si pamätám ako mi Monnie dala sľub, že až ona bude mať deti, práca pôjde na vedľajšiu koľaj. Zjavne som sa zamyslela pretože mi Monnie začala mávať rukou pred očami. "Prepáč." Ospravedlnila som sa. Na svoje prekvapenie som sa ešte stále usmievala. To u mňa v prítomnosti rodičov nebolo obvyklé. Proste som svojim rodičom a vôbec celej rodine okrem sestry a starkých, odmietala ukázať svoje pocity. Nahodila som ľadovú masku. "Neospravedlňuj sa. Tak ako si sa dnes mala? Nechýbalo ti to tancovanie?" Už som spomenula že Monnie vie, že tancujem streets? "Chýbalo. A ako! Ale dosť o mne. Ako si sa dnes mala?" "Ja som sa mala super. Dnes sme robili piruety a otočky. O chvíľku budem môcť mať drievka. (Drievka alebo nijak tak sa to volá, sa dávajú do baletných topánok keď je na to baletka pripravená.) Učiteľka povedala, že mi to veľmi dobre ide."
Vedela som čo pre Monnie tieto pochvaly znamenajú. Doma ju nemal kto chváliť. Monnie vo svojej reči pokračovala no ja som ju počúvala iba na pol ucha. Pri Monnie stačilo ak som občas povedala, uhm alebo áno. Ja viem, nezachovala som sa pekne ale keď ja si nemôžem pomôcť. Ako som ju tak na poli počúvala, uvedomila som si ako som ju ešte aj ja začala zanedbávať. Poslednú dobu som na u takmer vôbec nemala čas. Vracala som sa neskoro večer. Vždy mi sotva zvýšil čas aby som si v normálnom čase spravila domáce a mohla si začať písať na fb-čku. No ale o už. Môžem jej to skúsiť vynahradiť. Pomaly sme došli na metro. Žiaľ, teraz sme nemali šťastie a tak sme museli čakať. Našťastie to trvalo iba dve minúty. Aj cesta prebiehala podobne. Celkom rýchlo sme prišli domov. Pozrela som sa na hodinky a usúdila som ,že je čas pripraviť sa. "Pomôžeš mi vybrať si šaty? A nalíčiš ma?" usmiala som sa a prikývla. Líčiť som vedela celkom dobre a aj vkus som vraj mala celkom dobrý. Jade mala rada keď som jej pomohla vybrať šaty. Jade mi však teraz nedovolila vybrať jej šaty ani ju nalíčiť. Chcela aby to bolo prekvapenie. Neprekážalo mi to. "Môžem ti pomôcť vybrať šaty?" žobronila Monnie. Zase som prikývla a vybrali sme sa do mojej izby. V izbe som otvorila vstavanú skriňu na strane kde som mala zavesené rôzne šaty. Obidve sme sa zhodli na tyrkysových šatách. Celé boli posiate flitrami a siahali mi pod stehná. Obliekla som si ich. Potom som si sadla za toaletný stolík. Spravila som si drdol so zatočenými prameňmi po stranách tváre. Postriekala som si účes tužidlom a takými flitrami do vlasov. Oči som si len jemne pretiahla modrou špirálou a viečka som si natrela jemne tyrkysovou. Na pery som si naniesla priesvitný lesk na pery s chuťou jahody. Na líčka som si dala trošku červene. "Vyzeráš úžasne!" povedala obdivne Monnie. No priznajme si. Monnie sa páči takmer všetko. Je nenáročná.
"Tak poď. Ideme do tvojej izby po nijaké pekné šaty a potom sa sem vrátime aby som ťa učesala a namaľovala. Okay?" "Okay." Tľapli sme si a prešli sme do jej izby. Jej izba bola podobná tej mojej. No zatiaľ čo moja izba bola vymaľovaná do príjemného odtieňa nebesky modrej, jej bola do zelena. A u nej sme rovnako ako u mňa otvorili tú časť vstavanej skrine kde mala povešané šaty. Počuli sme ako prišli naši rodičia s Taylorom no odignorovali sme to a ďalej sa venovali šatám. Po dlhom dohadovaní sme sa konečne zhodli na pekných slabučko rúžových
šatách s takými vetvičkami s púčikmi. Boli na ramienka a pod prsiami boli podpásané hnedou trochu hrubšou stuhou. Boli fakt pekné a Monnie veľmi pristali. Keď už bola oblečená, vrátili sme sa do mojej izby. Bola som celkom rada, že sme na poschodí nestretli Taylora. Toto podkrovné poschodie bolo čisto pre nás deti a 2 hosťovské izby pre nijaké deti ktoré by tu u nás prespávali. Rodičia mali vlastné poschodie tiež s 2 hosťovskými izbami. Šťastie bolo, že keď sme išli po schodoch rodičia nás nemohli vidieť pretože ich obrovská spálňa s kúpeľňou mala iba jedno dverí a to úplne na konci poschodia. V mojej izbe sa Monnie posadila na stoličku pred toaletným stolíkom. Tvár som jej napudrovala a vlasy zaplietla do dvoch voľných zapletených vrkočov. Na oči som jej dala trošku čiernej špirály. Na oči som jej dala slabo rúžové tiene podobnej farby ako jej šaty. Na pery som jej natrela jemný rúž rovnakej farby. Líca som jej spravila trošku rúžovejšie. Nakoniec som nás obe navoňavkovala mojou milovanou voňavkou. Musela som uznať že Monnie to neuveriteľne pristane. Skontrolovala som čas. Čas ísť dole. Ako na potvrdenie s a zdola ozval otcov hlas: "Kimberly, Taylor, Monnie! Poďte dole!" Obidve sme si s Monnie obuli už dopredu pripravené topánky. Monnie mala sandáliky ladiace ku jej šatám a výzoru. Ja som tiež mala topánky na opätku ladiace ku šatám. Boli tyrkysové a pošité flitrami. Pomaly som sa šúchala dole. Nechcelo sa mi tam. Ľudia sa zvyknú tešiť ak im rodičia pripravia narodeninovú oslavu s kopou darčekov. Možno by som sa aj tešila keby som mala lepšie vzťahy s rodičmi a keby tá oslava bola čisto pre rodinu. Veľmi som tiež ľutovala, že ani jedny starý rodičia nemohli prísť. Nevadí, snáď to už nijako prežijem. Aspoň že budem mať pri sebe svojich najlepších priateľov a kopu drahých, luxusných darčekov. Pretože všetci naši "priatelia" vedeli, že máme veľa peňazí a môžeme si toho dožičiť veľa, snažili sa byť čo najvynaliezavejší a kupovali čo najdrahšie darčeky. Znudene som prišla až ku rodičom kde sme zaujali našu typickú privítaciu polohu. To znamenalo, že sme sa všetci pochytali za drieky. Otec začínal náš poloblúk. Chytil mamu za driek, mama chytila jednou rukou za driek ma a druhou otca, ja som za driek chytila Taylora a mamu, Taylor zase chytil mňa a Monnie. Monnie už chytila za driek iba jeho. Keby som bola jedným z tých falošných návštevníkom ( časť výnimkám ako moja skupina) tak by som si myslela, že sme úžasne šťastná rodinka. Nebola to pravda. Neboli sme šťastný. Nikdy sme neboli. Otec dal lokajovi znamenie na znak toho, že môže otvoriť dvere.
Prichádzala obrovská kopa ľudí. So všetkými sme sa zdvorilo pozdravili a otec s Taylorom im podali aj ruky. Keď Taylor podával niekomu svoju ruku, bola som najšťastnejší človek na svete. Konečne sa ma nedržal. Nemohla som povedať, že by nebol pekný. Hnedé vlasy mu padali do modrých očí. Ešte k tomu bol futbalista a mal vypracované telo. Baby sa oňho bili. Ja som ho však nemala rada. Nerozumeli sme si už od detstva. Monnie, ktorá bola menej konfliktná a veľmi priateľská, ešte s Taylorom celkom vychádzala. Ja ani náhodou. Mi s mamou sme sa zo ženami pobozkali na líčka. Od mužov sme mi ženy počúvli poklony typu: "Vyzeráte úžasné!" alebo "Človek by povedal, že ste sestry." Ledva som sa zdržala aby som neprevrátila oči. Musela som však priznať, že sme všetky vyzerali úžasne. Mama mala na sebe oblečené čierne šaty bez ramienok. Jej šaty boli posiate mini flitrami a boli viditeľné iba ak na nich zasvietilo svetlo. Na rukách mala až po lakte natiahnuté niečo ako rukavice. Až na to, že čierna latka na lakti spájala kopu priesvitných čiernych látok dokopy. Tieto čierne látky je krásne povievali okolo rúk a pôsobilo to mierne magicky. Svoje blonďavé vlasy mala rozpustené a pekne vyfúkane smerom dnu. Na očiach mala veľmi tmavé modré tiene a čiernu špirálu. Na perách mala nie veľmi silný červený rúž ktorý tieto šaty oživil. Na krku mala náhrdelník s čiernych perál. Vyzerala mlado a sviežo. Naozaj ako moja sestra. Každý dospelý s ktorým sme sa privítali si hneď za nami zobral pohár drahého šampanského. Deti zase dostali taktiež drahé nealkoholické šampanské. Potom boli nasmerovaný do obývačky. Obývačku sme mali veľmi veľkú. Bola ladená do čierno-biela. Dve steny boli namaľované na bielo a dve na čierno. Dlážka bola s umelého čierneho dreva. Bola tam veľká biela kožená pohovka a biely mramorový kozub. Na rímse kozubu boli poukladané fotky našej rodiny. Aj okolo kozubu boli povešané fotky našej rodiny. Nad kozubom bola veľká čierna plazmová televízia. Na tej istej stene kde visela plazma boli ešte aj veľké posuvné dvere do záhrady. Keďže sa ešte stále neochladilo, boli odsunuté a záhrada bola tiež ozdobená a pripravená na používanie. Blízko pri kozube bola biela kožušina. Otec vraví, že je pravá. Vedľa tej bielej pohovky boli ešte 4 kožené biele kreslá a pred pohovkou bol čierny stolík plný občerstvenia. Nad pohovkou visel veľký obraz. Bola to veľmi pekná koláž. Kopa malých obrázkov na čiernom podklade. Tie malé obrázky tvorili tvár Marilyn Monroe. V každom rohu bol podobne ako v našich izbách reprák na zlepšenie zvuku z telky alebo rádia. Vedľa kozubu bola skrinka s dvd-čkami a cd-čkami. A že ich bolo hojne. Na každej stene zafarbenej na čierno boli okná z hnedého dreva nasmerované do záhrady. Nad každým oknom svietilo svetlo namierené presne do stredu miestnosti. V strede miestnosti visel krásny luster s čiernych kryštálov. Miestnosť bola honosná a elegantná. Aj napriek tomu však pôsobila aj mierne sterilne, neosobne a nepoužívane. Na bielej stene na ktorej visela koláž osvietená čiernym svetlom boli zároveň aj spojovacie dvere do jedálne. Ozval sa cengot, čo bol pre všetkých hostí znak, že sa majú premiestniť do veľkej jedálne. Aj keď bola jedáleň veľká, keď nemali hostí, stôl nebol roztiahnutý. Táto izba pôsobila vcelku priateľsky hoci rodina tu spolu zvykla obedovať a večerať iba cez víkendy. Aj to ako kedy. No miestnosť bola vymaľovaná do jemnej červenej, Stôl bol zo svetlého hnedého dreva. Na stole bol jemný červený obrus a na ňom svietnik zo 4 červenými sviecami. Teraz bol stôl roztiahnutý a k nemu pridaný ešte jeden identický. Okolo stola boli pohodlné stoličky s umelej červenej kože a prepásané boli peknou hnedou stužkou. Taniere mali po okrajoch nakreslený divý mak. Lyžičky, nožíky a vidličky boli poukladané na červenej servítke. Hlboké taniere položili na tie plytké a na vrch dali červený obrúsok. Aj uprostred stola bola kytica s umelým divým makom. No na môj dušu vyzerali ako pravé. Každý mal pred svojim tanierom menovku a pohár červeného vína. Samozrejme deti dostali červenú malinovú limonádu. Bolo vidno, že moja matka je spokojná. Vedela som, že dlho preberala s asistentkami, kam koho posadiť. Ak by niekoho nevhodne posadili, mohlo by dôjsť ku hádke ba dokonca ku bitke. Dary, ktoré mi títo ľudia doniesli, trónili v obývačke na špeciálnom stole a kým sme večerali, dvaja chlapi stolík prenášali do mojej izby. Chudáci nachodia sa. Ako predjedlo sme dostali kaviárové chlebíky a hráškovú polievku, ako hlavný chod sa podával losos na marinovanej omáčke s pod obalom opečenými zemiakmi. Ako dezert sme dostali tyramisu a dospelý kávu. Deti si mohli vybrať medzi kapucínom a horúcou čokoládou. Ja som si vybrala horúcu čokoládu. Všetci chlipkali svoj nápoj a rozprávali sa medzi sebou. Ja som sa konečne mohla otočiť na Jade. Mala na sebe pekné modré šaty, ktoré boli v páse a pri stehnách stiahnuté. Okolo pásu mala pekný, takmer nebadateľný, ku šatám prišitý opasok. Iba úplne vpredu bola tam namiesto látky tenká reťaz s kovových krúžkov. Jej čierne vlasy mala pekne spletené vo vrkoči. No vrkoč bol pletený skôr na pravú stranu a tak ho mala prehodený cez plece. Na očiach mala čiernu špirálu a nebesky modré očné tiene. Do červena sfarbené pery aj líčka a topánky s podobnou retiazkou nad špičkou topánky ako na šatách. Vyzerala úžasne. A to, že sme sa tak zladili bez toho, že by sme sa boli dohodli, znovu dokazovalo, že sme akosi duševne spojené. Znie to divne, no je to tak. Chvíľu sme sa s Jade rozprávali o oslave no potom si nás naši rodičia zavolali k sebe a tak sme museli prestať konverzovať. Vlastne som celý večer nemala čas na moju partiu, sotva na chvíľu, pretože ma rodičia stále niekomu predstavovali. Hneď po večeri, pretože už mám 16 a som od dnešného dňa plnoletá, som ochutnala svoj "prvý" pohárik alkoholu. Bola to rodinná tradícia a ja som rozhodne nemala chuť rodičom rozprávať, že som alkohol ochutnala už pred narodeninami. Zoznámili ma aj s nijakým nafúkaným arogantným debilom ktorý si hovorí Lucas Winter. Jeho rodičia sú veľké ryby rovnako ako moji. Musela som si s ním dokonca aj zatancovať. Celú tú dobu čo sme tancovali a rozprávali sa, rozprával so mnou tak ako keby ja som bola tá nafúkaná a nie on. Blázon. Netrvalo dlho a ja a Monnie sme sa ospravedlnili a vybrali sa spať. Rodičom to nevadilo pretože bolo už pol druhej v noci. To znamenalo, že to bol slušný výkon. Aj väčšina mojej bandy sa už vyparila pretože bolo už fakt neskoro. Taylor ale evidentne ešte nechcel ísť spať pretože s jeho kamarátmi alias spoluhráčmi oblbovali nijaké namyslené fifleny. Monnie sa však tiež bavila až dokým nezacítila únavu. Bolo tu niekoľko dievčat a chlapcov z jej školy a spolu sa zabávali. Rozprávali sa o balete a tak. Zobrala som Monnie do mojej izby kde som ju odlíčila. Potom som s ňou išla ešte aj do jej izby pretože by bola schopná zaspať ešte aj pri vyzúvaní topánok. Bola fakt unavená no spokojná. Aj mama a ja sme boli spokojné. Nebola to síce žiadna extra zábavná párty, no spoznala som veľa nových ľudí, a niektorý hoci je ťažké uveriť tou boli celkom v pohode. Pomohla som Monnie vyzliecť sa a zavesila som jej šaty. Vďačne sa na mňa usmiala. Pobozkala som ju na líce a zaželala dobrú noc. Keď som už zatvárala dvere, začula som ešte ako ospanlivo zašepkala: "Dobrú noc Kimmy." Usmiala som sa a išla som do svojej izby. Tam som sa tiež odmaľovala, vyzliekla šaty no a na rozdiel od Monnie som sa aj osprchovala. Potom som sa prezliekla do môjho obľúbeného pyžama. Je zelené a sú na ňom kreslený gumový medvedici na pláži ako relaxujú. Unavene som si ešte otvorila strešné okno a ľahla som si do postele. Zaspávala som s myšlienkou na darčeky ktoré si zajtra otvorím. Hurá! Dobrú noc....   

Kimmine šaty
                                         Kimmine šaty

Jadeine šaty
                                              Jadeine šaty

Monnieine šaty
Monnieine šaty

Vilmine šaty
                                   šaty Kiminej mamy
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Šílenej Šílenej | Web | 28. července 2010 v 12:26 | Reagovat

všechny ty do puntíku přesný popisy hadru a místností mě zabíjely, takže mi mozek pokaždý automaticky vypnul... fakt toho bylo moc! ale jinak se to dalo, když opomenu neexistující mezery, takže se při tom člověk dost snadno ztratí) jen je škoda, že se tam trochu víc nebavili mezi sebou... to by chtělo spíš než nějaký "krásný šatičky"

2 Ađa_BoOmBáC Ađa_BoOmBáC | Web | 9. října 2010 v 22:33 | Reagovat

jj suhlasim s vyssue uvedeniim komentarim, ale aj ja si myslím, ýe je to hezke :D dufam, že budes pokracovat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama