4. Naháňačka s vlkmi

11. února 2010 v 22:23 | Twinky |  La vie des vampires
A máte tu 4.kapitolu. Táto poviedka ma výnimočne chytila! A znovu sa ospravedlňujem za chyby! :-) Užite si ju! A túto poviedku venujem moon-lustre a Miley. :-) a ešte chcem povedať že som sa rozhodla prepísať Angelinu Rosu Potterovú. :-) Som rada že sa mi darí pridávať každy deň. :-)

Nervózne som sa zavrtela na konári. Cítila som ich a vedela som že sú blízko. To by mi až tak nevadilo, bežať som vedela rýchlo ale nepáčilo sa mi že už som necítila žiadneho upíra. Nikoho s Cullenovcov a akosi som nevedela ktorým smerom mám ísť. Niečo sa blízko mňa pohlo. Otočila som hlavu smerom kde som to počula no nič som nevidela. Toto sa mi nepozdávalo. Cítila som že ich je viacej. No problém bol že som nevedela kde sú. Vyšvihla som sa vyššie a obzerala sa dookola. Blízko mňa zahrmelo a začalo pršať. Tlmene som zakliala. Teraz som mala začať hrať baseball a ja tu miesto toho striehnem na vlky. Aspoň trochu ma uspokojovalo že ani oni nevedeli kde som ja. Nemali o tom tušenia pretože nepokojne obchádzali dookola. Vyšvihla som sa ešte vyššie no stále som ich nevidela. To ma mierne znepokojilo. Rozhodla som sa zmeniť strom. Mala som totiž pocit že sa akosi približujú k môjmu stromu. A to sa mi nepáčilo. Nehlučne som preskočila na druhý strom. A o konár vyššie. Bolo by to perfektné keby sa podo mnou tá vetva na ktorú som skočila nezlomila a ja som nezletela dole. Ako dobre že už nie som človek ináč by som si poriadne dolámala kosti. No teraz nebol čas aby som sa zaoberala hlúposťami. Šikovne som sa vyšvihla na nohy. Zostala tam za mnou pekná jamka ale to som si teraz nevšímala.
Za mnou bol strom a ja som bola obkľúčená vlkmi. Alebo presnejšie vlkolakmi.
Táto situácia sa mi vôbec nepáčila. Radšej mám ak mám situáciu pod kontrolou než takto... Ale čo sa dá robiť. Musím sa s tohto nijako vymotať. Síce vôbec netuším ako. Nemám žiaden plán. No panikáriť som našťastie nezačala. Bola tu len jedna možnosť. Keby som sa znovu vyšplhala na strom tak by vedeli na ktorom strome sa nachádzam a vedeli by ma sledovať. Nijako by sa tam asi dokázali aj vyšplhať.
Rýchlosťou blesku som sa otočila a vyrazila strom z koreňov. Potom sa rýchlo rozbehla smerom ktorým som tipovala že majú Cullenovci dom. Vedela som že vlky utekajú hneď za mnou. A to sa mi nepáčilo. Musím sa ich nijako zbaviť. No ešte stále netuším ako. Vedela som že sa unavia ale určite sa mi nechcelo behať tu ako debil keď som nevedela kade mám ísť a ešte tu prší. Teraz som už vedela že som sa nevybrala dobrým smerom. A aj keď sa mi nechcelo bolo mi jasné že to je jediná cesta ako sa ich zbaviť. Začala som behať v trošku nerovných kolečkách. Po hodine konečne javili známky únavy. Trvalo mi ešte ďalšiu hodinu kým som ich unavila celkom.
Konečne jeden z nich mykol hlavou a všetci vĺčkovia odplachtili domov. A ja som ešte ďalšiu hodinku hľadala cestu ku Cullenovcom. Konečne som ju našla. A ako na potvoru práve keď som dorazila k domu prestalo pršať.
Keď som vošla dnu tak ma namiesto aplauzu že som utiekla vlkom ale namiesto toho sa na mňa rozvrešťal Pawlu ktorému sa nepáčilo že si nemohol zahrať baseball. Bolo evidentné že aj ostatný si myslia to isté. Len mama si všimla že som akási udýchaná keď sa niečo také vôbec dá povedať o upíroch. "Čo sa stalo miláčik?" spýtala sa starostlivo. "Vlky." Dostala som zo seba unavene. Edward sa okamžite zdvihol a Emmet s Jasperom a Alice sa okamžite tlmene rozvrčali. No keď na nich Carlisle pozrel všetci sa ukľudnili.
"Kde si ich videla?" apýtal sa zamyslene David. " No oni ma akosi sledovali a takmer ma dostali." Povedala som jemne. Tušila som aká bude reakcia. Cullenovci sa zatvárili neveriacky. Je pravda že veľa upírov ktorý stretli vlkov a boli sami neprežili ale prečo by sa to malo stať práve mne. Pawlu sa zaškeril a poznamenal niečo v tom zmysle že je to pre mňa typické. Josh s Kevinom sa zatvárili pohoršene, mama si ma okamžite začala pozerať kde ma uhryzli a otec bol mierne nahnevaný. " Čo sme si povedali o naháňaní vlkov?" "Že ich nikdy nemáme provokovať a sledovať?" skúsila som. V tej časti keď to otec vysvetľoval som akosi nepočúvala. Nie že by som vôbec počúvala. Vtedy som bola zamestnaná pilníkovaním nechtov. "Nie! Že vždy keď cítime niekde vlkov utekáme preč!" "Hej, veď hej.
Ale ušla som!" "Ako sa ti to vlastne podarilo?" spýtala sa prekvapene Esme. "No behala som dookola až som ich unavila." Mykla som plecami. "Ty si nepoužila svoju silu?" spýtal sa prekvapene Pawlu. Je pravda že som používala svoju moc kde som mohla ale vtedy mi to proste nenapadlo. "Koniec debaty. Dnes tu prespíme." Zaškerila som sa pri slove prespíme pretože mi nespíme. "Potrebujem si ešte niečo zariadiť." Povedala som a rýchlo som sa vyparila. Toto bolo súrne. Spomenula som si totiž na tú sms čo som dostala. Musím do rýchlo vybaviť. Priložila som si telefón k uchu a čakala kým to niekto zdvihne. Keď sa v telefóne ozval hlas spokojne som sa usmiala, nasadla do Ferrari a začala konverzáciu. Počula som ešte otca ako hovorí že vždy niekam behám načo mu Kevin odpovedal že by ho to zaujímalo a Pawlu prehlásil že on to zistí. Zaškerila som sa. Vedela som že nič nezistí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miley Miley | 12. února 2010 v 7:24 | Reagovat

dobre! naozaj dobre! tato poviedka je zaujímavá! a ďakujem za venovanie!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama