Prológ k Ice-Hockey

10. prosince 2009 v 19:22 | Twinky |  Ice-Hockey
 A máte tu prológ.  
 
 Medzi ruinami starého domu sedel mladý pár. Chlapec práve veselo a živo rozprával akýsi príbeh   
 svojmu dievčaťu. Keď ste sa na ňu pozreli mohli ste vidieť, že ho nepočúva. No evidentne jej nevadilo,  
  že ten chlapec rozpráva o niečom čo ju nudí. Veď napokon, držala sa pravidla " Prečo nespraviť niekoho  
 šťastným keď to nestojí nič, okrem trochu času." Ona si užívala toho, že bola s ním. Vždy keď bola  
 s ním, ako keby všetky problémy odleteli. To ešte netušila, že zdrojom jej problémov  
 bude práve on. Užívala si to aj teraz a to ešte viacej pretože ho o chvíľu bude musieť na dlhšie opustiť. 
  Nie že by chcela ale jej tajomstvo volalo. Nevedel o ňom ani on. Nevedel o ňom nikto okrem jej  
 spoluhráčok alias spolužiačiek alias najlepších kamarátok. V meste to len jednoducho bolo tak trochu  
 tak že si všetci mysleli že dievčatá do hokeja a futbalu nepatria. Ten futbal ešte teraz trochu predýchali,
ale hokej bol asi veľké sústo. Našťastie sa vždy
našli ľudia ktorý ich
  podržali, pretože coach poznal vysoko postavených ľudí a tak si tí ostatní mohli len pískať.  
 Jej priateľ vedel že odchádza, ale keďže mohol vidieť že o tom nechce rozprávať tak ju nechal.  
 Dúfal že mu to raz povie. Dôveroval jej. Netušil že už nie na dlho. Chlapec dorozprával a žiarivo sa na  
 dievča usmial. Potom ju pobozkal a chcel sa rozlúčiť. Slnko už pomaly zapadalo a jeho hokejový tréning  
 sa blížil.  ( To že on hrá hokej sa vie len to že ona hrá hokej je tajomstvo!) Dievča sa ho spýtalo onú  
 osudnú vetu " Čo si myslíš ty o tom že baby hrajú hokej?" " Ale miláčik, veď je to úplne jasné! "zvolal."  
 Veď je to chlapčenský šport tak prečo by sa do toho mali miešať aj dievčatá!" nato sa na ňu usmial,  
 no úsmev mu trochu popadol, keď si všimol, že ona sa neusmieva. V hlave jej stále lietalo " Takže toto si  
 myslí!" Nechápala zrazu sama seba prečo sa ho na to nespýtala na začiatku. " Ale..... Veď to je  
 diskriminácia!" zvolala nakoniec nešťastne. Mala taký divný pocit ako keby sa celý jej život rútil. "  
 Ale no tak, veď keby ste nepotrebovali partnerov tak sa vám tiež nemiešame do baletu a  
 krasokorčuľovania. A teraz sorry ale nechcem sa hádať a už tiež musím ísť. 
  Popremýšľaj o tom a uvidíš že ja a vlastne aj celý môj tým máme pravdu."  
 Dievčati sa v hlave začalo vynárať tisíc myšlienok a ona bola zmätená. Vedela že o tom nechce rozmýšľať 
  a spravilo niečo čo ju aj jeho dosť prekvapilo. " Ja o tom nebudem rozmýšľať! Rozchádzame sa!  
 Ja nebudem z niekým kto diskriminuje dievčatá aj z celým jeho prašivým týmom. Si kapitán a mal by  
 si sám najlepšie vedieť že to nie je pravda!" Na to utiekla. Utekala dlho. Až došla tam kam chcela. 
  K starému ihrisku. Bola trochu doškriabaná a niekde si aj roztrhla sveter pretože tu sa išlo cez veľkú  
 zarastenú plochu. Nie že by Luxemburg bol špinavý! To vôbec nie, ale toto miesto bolo staré a bolo  
 trošku hlbšie v lese, kde málokto chodil takže sa o ňom nevedelo. Nevedel o ňom ani on. A 
  to ju ukľudňovalo. Nikdy by sem nešiel, a asi ani kvôli nej. Ešte by si roztrhal jeho dahé,  
 značkové oblečenie. Bolo jej úplne jedno čo si ľudia mysleli. Čiastočne aj jemu, ale predsa si 
  dával aspoň trošku pozor. A nie že by bola márnotratná, ale nesnažila sa skryť to že je bohatá  
 kvôli tomu že v Luxemburgu bola väčšina ľudí bohatá. A to nebol bohatý mal dostatok peňazí aby  
 vedel vyžiť a ešte si kúpiť aj niečo navyše a našporiť si. Sadla si na starú hambálku a rozplakala sa.  
 Nechápala sama 
seba. Vždy si myslela, že on je ten pravý, ale ako mohla vidieť tak nebol. Vždy si myslela že keď mu


konečne povie, že je kapitánka hokejového týmu, tak ju objíme a povie jej že je na ňu hrdý.


Potom už medzi nimi nebudú žiadne tajomstvá a spolu budú preberať taktiky ich tímov a možno aj


nejaké spoločné tréningy. No to bola hlúposť. Ako mohla byť taká naivná?!


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Chlapec tam len šokovane stál. Nemohol pochopiť čo sa stalo. Mechanicky pozrel na hodinky a rýchlo sa


rozbehol na autobus. Stihol to len tak. Potichu si sadol ku oknu. V hlave sa mu stále prehrávalo to čo sa


stalo. Stále nemohol pochopiť. Prišlo mu to ako keby to bolo zakódované. Na jeho zastávke vystúpil a


zapojil sa k jeho kamarátom. No namiesto hlučného a veselo chalana sa k nim pripojil akýsi smutný,


deprimovaný chalan. Nikto to nechápal a všetci sa ho pýtali čo sa stalo. No on len mykol plecami a


vošiel do šatne. Keď už tam boli všetci jeden z nich sa naňho pozrel a spýtal sa " No tak Raph, čo sa


stalo?! Nemysli si že sme si to nevšimli!" Raph si vzdychol a potom po ticho povedal " Beatrixe sa som


ňou rozišla." Ticho v šatni bolo také že by sa dalo krájať. No napokon mu všetci začali zdvíhať náladu


až sa Raph cítil omnoho lepšie. Na ľad už vchádzal s jednou jedinou myšlienku " Stanem sa znovu tým


playboyom. Mám na to kamarátov a ona bola iba jedna z nich, jedna časť môjho dlhého života. A ja si


svoj život nechcem pokaziť!"


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Beatrixe sedela na hojdačke už dobré dve hodiny až napokon vstala z odhodlaním v očiach.


Dnes tréning nemala, pretože tréner povedal, že si pred toľkými zápasmi majú o dýchnuť a ona sa


namiesto toho deprimuje. Sebaisto sa postavila a s hlavou hore odkráčala domov, kde sa pobalila a s


poslednými slzami v očiach zaspala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Šílenej Šílenej | Web | 6. února 2010 v 10:12 | Reagovat

další zajímavě vypadající povídka, jenže nevim proč, ale napravo se mi schovává "pár" písmenek, takže nevim tak úplně co tam asi je...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama