Prológ

1. prosince 2009 v 22:05 | Twinky
  Aj toto mi príde akosi na rýchlo, ale už mi nezostáva čas to zlepšiť.   
  Ciao!   
  

V elegantnej, ale trošku prázdnej hale sa ozvalo hlasné "Bum!" ktoré spôsobila skupinka 4 mladých
ľud,í ktorý popadali na kopu a začali hlasno nadávať ako jeden druhému vždy niečo priľahli.
Do haly priletel Abraxas Malfoy, ktorý práve nemal najlepší deň a za pätami mal celú Malfoyovskú famíliu. Keď Abraxas zbadal skupinku aj on začal nadávať. Ozvala sa stará mama, ktorej už hučalo v hlave a neznášala hluk: " Ale Abraxas, veď sa nič nestalo a mládež sa pekne teraz zdvihne zo zeme a pôjde sa do svojej izby pripraviť ,pretože im pripravujeme večierok." Jej hlas bol ľadový, ale kľudný, pretože sa rozhodla že im neukáže svoju zlú stránku hneď na prvý raz. Abraxas na ňu prekvapene a sklamane pozrel, ale privolal škriatka, aby im ukázal cestu k ich izbám. Hneď ako luskol prstami sa pred nimi zjavil škriatok a okamžite sa uklonil. Abraxas mu odmerane povedal čo má urobiť. Skupinka okamžite nasledovala škriatka, pretože sa všetci zhodli na tom že zablúdiť a hľadať nové izby, na to je ešte čas. Došli až ku jednej z veží, ku ktorej viedli nekonečné schody. Ale tá veža bola zamknutá. Škriatok im podal zväzok kľúčov a vyľakane im oznámil kto na akom poschodí býva. Vanessa bývala až úplne hore, Lucius poď ňou, potom Chris, Filip a na prvom poschodí bývala Simona. Tiež sa dozvedeli že na prízemí je niečo také ako klubovňa a že každá izba je zvukotesná a nedá sa do nej vojsť pokiaľ nemáte kľúče. A aby sa kľúče nedali ukradnúť, rozpoznajú obtlačky toho kto ich držal ako prvý. A keďže škriatkovia nemajú obtlačky, nebol to problém. Nato sa škriatok premiestnil , ale ešte im stihol povedať ,že kufre už majú v izbe. Všetci si vzdychli ale odomkli si a vošli. Do klubovne sa vchádzalo ešte cez jediné dvere. Bolo tam ešte viacej izieb, ale ako hlásali tabuľky, boli to hosťovské izby. Vanessa začala vychádzať schodmi. Neboli pre ňu problém, pretože schody milovala. Nevedela vlastne ani vysvetliť prečo, ale pripadalo jej to, ako keby lietala. Pripadala si vtedy hrozne ľahká. Konečne vyšla na 4. poschodie. Zastavila sa pred veľkými dverami krémovej farby. Vložila do zámky jeden s kľúčikov a nadšene sledovala ako sa dvere sami otvárajú. "Tu sa mi bude páčiť!" pomyslela si ale tento dojem ju prešiel hneď ako vošla dovnútra. Všetko tam bolo ladené do tmavých farieb, ktoré sa vôbec nehodili k jej povahe. Ale hneď nato ju to prešlo, pretože vedela, že si to tu môže veľmi ľahko opraviť. Okamžite sa vybrala na prehliadku izieb. Tento priestor bol vlastne ako byt. Bola tam kuchyňa, obývačka, kúpeľňa, 4 izby ktoré sa dali použiť na čokoľvek a toaleta s vlastním umývadlom. Do kúpeľne sa dalo vojsť iba cez jedinú z izieb. Do tejto izby sa pustila ako do prvej, pretože chcela ,aby keď sa vráti z party, mala aspoň izbu na spanie. Pre istotu ešte skontrolovala hodinky. No do siedmej chýbali ešte 3 a pol hodiny. Pustila sa do toho. O pol hodinu už to tu mala kompletne zariadené a vyčistené. Spokojne si privolala kufor a kúzlom z neho vybrala veci ,ktoré chcela mať v tejto izbe a potom ich rozposielala tak ako si to predstavovala. Takýto proces opakovala pri každej izbe až mala byt kompletne renovovaný. Spokojne sa poobzerala. Naozaj bola spokojná. Bolo to presne tak ako si to predstavovala. Teraz už to nebol len byt, ale veľmi luxusný a moderný byt. Keď pozrela na hodinky, zhrozila sa. Zostávala jej už iba jedna hodina. Šikovne si začala v teraz už peknej kúpeľni umývať vlasy. Celý tento byt vyzeral ako keby omladol. Bol svieži, veselí a sálalo z ne ho
útulnosť
a šťastie.
------------------------------------------------------------------------------------
Vyšla z kúpeľne. Cítila sa lepšie keď už po sebe nemala toľko prachu. Začala si prútikom sušiť vlasy. Vybrala si zo skrine, ktorá bola vlastne taká malá izba. Našla krásne modré šaty. Obliekla si ich a výrazne, ale pekne sa nalíčila. Potom si začala natáčať vlasy a spravila si zložitý drdol. Pozrela sa do zrkadla a mohla povedať že so sebou znova bola spokojná. Jemne sa navoňavkovala jahodovou vôňou a pozrela sa na hodiny. Zhrozila sa. Babička Glaciera ju asi prerazí!
--------------------------------------------------------
Letela dole schodmi a zároveň sa snažila odložiť si kľúče do kabelky. Do dverí už prúdila masa ľudí. Bezpečne vošla dnu a zamiešala sa medzi ľudí v hale. Mnohý sa jej vypytovali kto je a ona im z ľadovými úsmevmi odpovedala. Už sa nemohla dočkať večere.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 wladka wladka | Web | 6. února 2010 v 15:45 | Reagovat

velke chyby som opravila ale celkovo je to fajn

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama