Prosinec 2009

1.kapitola

29. prosince 2009 v 18:25 | Twinky |  Ice-Hockey
Taký malý vianočný darček!!! Užite si ju. :) Merry Christmas!!!

23.12.09

24. prosince 2009 v 2:01 | Twinky |  World of Wizards
ešte taký malý detail a to že hoci bude každá kapitola s dátumom pridania, je to v dobe v ktorej vládne Voldy a možno aj potom. V dobe Harryho Pottera. 23.12.09 ˇ Ako to všetci vnímame!!! Hrozné časy dopadli na náš svet. My ( čarodejníci) ho poznáme pod menom Veď vieš kto! a naši pratelia muklovia si myslia že nasal koniec sveta. Ono je to vlastne aj pravda. Nastal oniec sveta, ale iba pre tých ktorý sú z nečistých rodín. Dopočuli sme sa že Veď iete kto!dáva šancu zmiešaním čarodejníkom a uzná ich za čistých ak k nemu pristúpia (logicky) a zabijú všetkých členov ktorý sú nečistý.Pridalo sa k nemu už veľa ľudí a až teraz sa ukázalo že ľudia ako Severus Snape, Rokfortský učiteľ lektvarov, je naozaj Smrtijedom. Ale aj ľudia ako Malfoyovci a Crabovci sa stali Srtijedmy. "My všetci tu na minesterstve, pevne veríme že Malfoyovi, Carbovci, Averiovci a další, sa pridali k temnej strane len pod nátlakom a hrozbami.A my všetci vieme že predtým nikdy nemali nič spoločné z temnou stranou. A ľudia ako Lucius Malfoy boli vždy veľmi dobrý čarodejníci takže je prirodzené že sa o nich Temný pán zaujíma." vyhlásila Dolores Umbridgeová, prvá námestníčka ministra, ktorá tiež bola obvinená z praktykovania čiernej mágie. Hoci teraz už si tým niesme taký istý, pretože pani Ubridgeová nám povedala že je evidentné že Veď vy viete kto!hľadá veľmi dobrých čarodejníkov a my všetci dobre vieme že Dolores práve šikovnosťou na čarovanie neoplíva. Zostáva nám len dúfať že ľudia n miniserstve sú čistý ako kryštáľový cukor. Tinka Bellová Chlapec ktorý prežil! Žije ešte?! Harry Potter alias chlapec ktorý prežil už asi nieje medzi živými. Od svatby Fleur Delacourovej (teraz Weasleyovej) a Billa Weasleyho na ktorej boli všetci napadnutý Srtijedmi sa Harry a jeho kamaráti, Hermiona Grangerová (mukel) a Ron Weasley záhadne stratili. Nik ich od svatby nevidel. Kolujú chýri že vraj sa ich Veď vy viete kto! zmocnil a možno sú teraz už dávno mrtvý. Má nás vôbec kto zachrániť alebo sme tu zostali bez pomoci a bez človeka do ktorého sme investovali toľko nádejí? Nikto netuší a pri živote nás ešte stále drží skutočnosť že sa ešte nenašlo telo nikoho z trojice. Harry Potter ak ešte žiješ tak sa nám prosím ukáž! Dodaj nám nádej!!!! Rita Skeetrová Bez Dumbledora to už nieje ono! V tejto zriacej vojne je úplne jasné že nám všetkým ktorý stojíme na strane dobra, chýba veľmi mocný čarodejník, Albus Dumbledore! Zsahi Fénixovho rádu už niesú také premyslené a ani také úspešné! Na strane dobra je čím ďalej tým menej ľudí. Rady preriedila aj skutočnosť že Harry Potter je možno mŕtvy. Všetci si teraz veľmi často kladieme otázku či ešte vôbec prežijeme, a jediné čo nám ostáva je dúfať že áno! Žiaľ, dôfať nestačí! Tinka Bellová A nakoniec naša rubrika, mŕtvych a zmiznutých ľudí: Za posledný týždeň zomreli: Alastor Moody Veronica Russelová Agness Russelová Victor Krum Andreu Rosinol Jakevič Malinovský Rafael Rusev Melinda Somertová Arabella Simonsová Úprimnú sústrasť! A nezvestný sú: Melánia Rovelová Michaela Sindesová Jack Robertons Jackie Polmerová John Grenday Želáme skoré nádenie!! Denný prorok, vždy čerstvé čaronoviny!!!! Záruka kvality.

A to druhé... O:) ja nič!!!

24. prosince 2009 v 1:20 | Twinky
A to druhé info:) Názov: Wizard World Info: Tak toto bude taká zváštna poviedka. Vlastne to ani tak nebude poviedka ako čarodejnícke noviny. Najčastejšie tam budú písať autorky, Rita Skeetrová a ja (Tinka Bellová ale aj iné čaronovynárki. Nemám o tom ešte celkom jasnú predstavu ale viem si predstaviť ako asi to bude vyzerať.

Infíčko

24. prosince 2009 v 0:59 | Twinky
Verte že ma to veľmi mrzý a hanbím sa ale preda mám pre vás 2 nové poviedky. O:) Názov: Ako sme sa milovali Kategória: Originál poviedky Postavy:(AUTP)Viktória Sekeliová, (AUTP) Peter Fontor, Jožo Jambo Judík, Aneta Renárová, Marek Vycek, Simona Rucherová a další... Info: Je to vlastne o jednom 18 ročnom dievčati, ktoré prežíva svoju mladosť. Viacej neprezradím. O:) Author: ako tradične Twinky:) Stav: Nedokončená

Info ku Can I love?

11. prosince 2009 v 19:46 | Twinky
Názov- Can I love?
Prostredie- Nemecká škola kúzel
Obdobie- Poberti v 6. ročníku
Dej- Sirius a James idú, spolu s niekoľkými dalšími študentami, na školský zájazd. James a Sirius sa rozhodnú že si to užijú. Obidvaja stretnú dievča, ktoré sa im páči. Ona je ľadová a povýšená, no kráľovná školy a väčšina ľudí ju počúva. Zamilujú sa alebo si len užijú? Nebude ich priateľstvo ohrozené?
Postavy- Victoria Oldenzová a jej banda, James Potter a Sirius Black, Malfoy a jeho miny skupinka... a další
Stav- Nedokončený
Author- Twinky

Smrtonosné myšlienky

11. prosince 2009 v 19:32 | Twinky |  ---Jednorázovky---
Regulus zostal prekvapene stáť. Šokovane práve pozeral na dvere ktorými odišiel Sirius. Nemohol pochopiť čo jeho brata tak vytočilo. Nachádzal sa v prázdnej miestnosti do ktorej prišiel pretože ho sem zavolal jeho brat Sirius. Hoci sa navonok v spoločnosti chovali ako rivali, naozaj to boli celkom dobrý priatelia a hlavne dobrý bratia. Regulus sem prišiel pretože v telespráve znel Sirius naozaj nahnevane. Rugulus nemohol pochopiť čo jeho brata tak vytočilo. Prišiel sem pretože si myslel že sa mu chce Sirius vyspovedať s tým čo ho trápi. No teraz to vyzeralo tak že Sirius je v skutočnosti naštvaný na neho. Vlastne si na jednu vec spomínal. Prebral mu frajerku. Ale to ho nemohlo tak vytočiť pretože to spravil často aj on jemu. Vážne nechápal o čo mu ide. A aj sa to rozhodol zistiť. Rozhodne zvolal "Intemo-Persono!" Pri tom úporne myslel na Siriusa a o chvíľiu sa pred ním naozaj zjavil. Očarujúci výraz z jeho tváre zmizol chneď ako si všimol Regulusa. " Čo chceš?" spýtal sa Regulusa drsne. Regulus naňho zmätene pozrel ale potom "Prečo sa hneváš?". "Ty sa ešte pýtaš? Veď si my prebral frajerku a mimochodom najväčšiu kočku školy a takmer si ma zbavil dobrej povesti!". "Ale veď aj ty si ma už viackrát zbavil najväčšich kočiek a takmer si ma tiež zbavil dobrej povesti!" Regulus nechápal. Nechápal nenávisti jeho brata. Nespravil nič, čo on už nespravil predtým. " Áno ale ty si to spravil naschvál a ja som nevedel že s ňou chodíš. Ty si to vedel. Snazíš sa mi zničiť život ako moja matka! Bojiš sa jej, čo len vzoprieť!" V Regulusových očiach sa dalo jasne poznať že sa ho to dotklo. Veľmi dotklo. "Chceš tým povedať že som zbabelec?" " Áno, presne to chcem." Regulus naňho smutne a ublížene pozeral. Dotklo sa ho to. " Tak v tom prípade sa tu naše cesty rozchádzajú." Povedal ešte Regulus smutne. Vrho naňho posledný pohľad ako priateľ ale potom nahodil ľadový výraz a opustil izbu. Sirius cítil že prestrelil. Ale všetko v ňom vrelo. Istým spôsobom žiarlil. Ale nehodlal sa ospravedlniť. Nebol na to zviknutý. Nebolo to v jeho povahe. "Veď ono ho to prejde." Povedal do prázdna a opustil miestnosť.
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Tak ty si myslíš že som zbabelec? V živote si ty nemusel čeliť toľkému zlu ako ja. Ty si sa vzoprel ale ja som nemohol. Dávali si príliš veľký pozor aby aspoň jeden syn nesklamal. Ty si išiel do Chrabromilu a ašiel si si super kamarátov a trávil si s nimi prázdniny. Ja som bol Slizoline, v koľaji zla, bez pravých kamarátov. Moôj jediný priateľ si bol ty aj keď si sklamal. Či už ako priateľ alebo ako brat. Ty si si mohol vybrať koho si zoberieš, ja som bol jednoducho zasnúbený z dalšou čistokrvnou a dievča svojich snocv som musel opustiť ako všetky iné hoci som jej tvrdil že ona nieje ako ostatné. Ty si vo Fénixovom ráde, ja u Smrtožrútov ako si priala matka. Ty mnou opovrhuješ a ja ťa obdivujem Obdivujem tvoja eleganciu a silu. Videl som celkom jasne záblesk v tvojich očiach keď si ma spoznal v bitke pod maskou Smrtožrúta. No ver že som smrtožrút z donútenia a nie z vlastnej vôle. Voldemortom pohŕdam. A preto tu stojím a robým to čo robým. Ver že vždy keď som mohol vybrať medzi mučením a smrťou, tak som vybral smrť. Vždy som túžil byť ako ty ale dotiahol som to aspoň na slabý odraz. Stojím na tomto ostrove a ničím voldemortov viteál. Pijem túto vodu aj keď viem že ma zabije. Robím to len preto aby som ti ukázal že niesom to čo si myslíš. Ja niesom zbabelec. Osud mi nikdy neprial tak ako tebe. Aj keď ja viem že si si myslel že je to naopak. Ale pozri ako ďaleko som to dotiahol.
Zomieram, hrdý sám na seba. V mojom srdci je iba bolesť, preto že si ma nevidel a ja som ty nemal možnosť povedať že ťa mám rád aj keď si sklamal a hrdosť že som ti to predsa dokázal. Umieram s tým že som sa zbavyl pseudonyma "Zbabelec". Zomieram s jedinou myšlienkou. Už niesom zbabelý a som na to hrdý. Veľmi hrdý!!! Mám ťa rád Sirius. Vždy si mi bol bratom, aj keď ja už asi niesom tvojim. Viem že ty to pochopíš. Budeš vedieť prečo som sa zabil. Myslím že asi aj ako jediný. Zomieram ako hrdý človek pre každého. Raz sa znovu stretneme a viem že vtedy už budeme znovu bratia a nebudeme sa za to hanbiť. Mal so ťa rád. Zbohom!
Regulus
Regulus Cracherovy list a povedal mu jeho posledné príkazy. Nato sa pyšne usmial a v kŕčoch skonal. No jeho úsmev z tváre nezmizol. Cracher zobral Regulusa a premiestnil sa do Siriusoho bytu. Bol tam Sirius ale aj jeho priatelia. Počuli tiché puknutie a prekvapene vošli do kuchyne. Sirius zmeravel. Zobral si list. Po prečítaní mu vytiekla slza. Slza za Regulusa Blacka ako dôkaz toho že sú znovu bratie. Sirius mal vtedy pravdu. Naozaj prestrelil, až do srdca.


Koniec

Prológ k Ice-Hockey

10. prosince 2009 v 19:22 | Twinky |  Ice-Hockey
 A máte tu prológ.  
 
 Medzi ruinami starého domu sedel mladý pár. Chlapec práve veselo a živo rozprával akýsi príbeh   
 svojmu dievčaťu. Keď ste sa na ňu pozreli mohli ste vidieť, že ho nepočúva. No evidentne jej nevadilo,  
  že ten chlapec rozpráva o niečom čo ju nudí. Veď napokon, držala sa pravidla " Prečo nespraviť niekoho  
 šťastným keď to nestojí nič, okrem trochu času." Ona si užívala toho, že bola s ním. Vždy keď bola  
 s ním, ako keby všetky problémy odleteli. To ešte netušila, že zdrojom jej problémov  
 bude práve on. Užívala si to aj teraz a to ešte viacej pretože ho o chvíľu bude musieť na dlhšie opustiť. 
  Nie že by chcela ale jej tajomstvo volalo. Nevedel o ňom ani on. Nevedel o ňom nikto okrem jej  
 spoluhráčok alias spolužiačiek alias najlepších kamarátok. V meste to len jednoducho bolo tak trochu  
 tak že si všetci mysleli že dievčatá do hokeja a futbalu nepatria. Ten futbal ešte teraz trochu predýchali,
ale hokej bol asi veľké sústo. Našťastie sa vždy
našli ľudia ktorý ich
  podržali, pretože coach poznal vysoko postavených ľudí a tak si tí ostatní mohli len pískať.  
 Jej priateľ vedel že odchádza, ale keďže mohol vidieť že o tom nechce rozprávať tak ju nechal.  
 Dúfal že mu to raz povie. Dôveroval jej. Netušil že už nie na dlho. Chlapec dorozprával a žiarivo sa na  
 dievča usmial. Potom ju pobozkal a chcel sa rozlúčiť. Slnko už pomaly zapadalo a jeho hokejový tréning  
 sa blížil.  ( To že on hrá hokej sa vie len to že ona hrá hokej je tajomstvo!) Dievča sa ho spýtalo onú  
 osudnú vetu " Čo si myslíš ty o tom že baby hrajú hokej?" " Ale miláčik, veď je to úplne jasné! "zvolal."  
 Veď je to chlapčenský šport tak prečo by sa do toho mali miešať aj dievčatá!" nato sa na ňu usmial,  
 no úsmev mu trochu popadol, keď si všimol, že ona sa neusmieva. V hlave jej stále lietalo " Takže toto si  
 myslí!" Nechápala zrazu sama seba prečo sa ho na to nespýtala na začiatku. " Ale..... Veď to je  
 diskriminácia!" zvolala nakoniec nešťastne. Mala taký divný pocit ako keby sa celý jej život rútil. "  
 Ale no tak, veď keby ste nepotrebovali partnerov tak sa vám tiež nemiešame do baletu a  
 krasokorčuľovania. A teraz sorry ale nechcem sa hádať a už tiež musím ísť. 
  Popremýšľaj o tom a uvidíš že ja a vlastne aj celý môj tým máme pravdu."  
 Dievčati sa v hlave začalo vynárať tisíc myšlienok a ona bola zmätená. Vedela že o tom nechce rozmýšľať 
  a spravilo niečo čo ju aj jeho dosť prekvapilo. " Ja o tom nebudem rozmýšľať! Rozchádzame sa!  
 Ja nebudem z niekým kto diskriminuje dievčatá aj z celým jeho prašivým týmom. Si kapitán a mal by  
 si sám najlepšie vedieť že to nie je pravda!" Na to utiekla. Utekala dlho. Až došla tam kam chcela. 
  K starému ihrisku. Bola trochu doškriabaná a niekde si aj roztrhla sveter pretože tu sa išlo cez veľkú  
 zarastenú plochu. Nie že by Luxemburg bol špinavý! To vôbec nie, ale toto miesto bolo staré a bolo  
 trošku hlbšie v lese, kde málokto chodil takže sa o ňom nevedelo. Nevedel o ňom ani on. A 
  to ju ukľudňovalo. Nikdy by sem nešiel, a asi ani kvôli nej. Ešte by si roztrhal jeho dahé,  
 značkové oblečenie. Bolo jej úplne jedno čo si ľudia mysleli. Čiastočne aj jemu, ale predsa si 
  dával aspoň trošku pozor. A nie že by bola márnotratná, ale nesnažila sa skryť to že je bohatá  
 kvôli tomu že v Luxemburgu bola väčšina ľudí bohatá. A to nebol bohatý mal dostatok peňazí aby  
 vedel vyžiť a ešte si kúpiť aj niečo navyše a našporiť si. Sadla si na starú hambálku a rozplakala sa.  
 Nechápala sama 
seba. Vždy si myslela, že on je ten pravý, ale ako mohla vidieť tak nebol. Vždy si myslela že keď mu


konečne povie, že je kapitánka hokejového týmu, tak ju objíme a povie jej že je na ňu hrdý.


Potom už medzi nimi nebudú žiadne tajomstvá a spolu budú preberať taktiky ich tímov a možno aj


nejaké spoločné tréningy. No to bola hlúposť. Ako mohla byť taká naivná?!


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Chlapec tam len šokovane stál. Nemohol pochopiť čo sa stalo. Mechanicky pozrel na hodinky a rýchlo sa


rozbehol na autobus. Stihol to len tak. Potichu si sadol ku oknu. V hlave sa mu stále prehrávalo to čo sa


stalo. Stále nemohol pochopiť. Prišlo mu to ako keby to bolo zakódované. Na jeho zastávke vystúpil a


zapojil sa k jeho kamarátom. No namiesto hlučného a veselo chalana sa k nim pripojil akýsi smutný,


deprimovaný chalan. Nikto to nechápal a všetci sa ho pýtali čo sa stalo. No on len mykol plecami a


vošiel do šatne. Keď už tam boli všetci jeden z nich sa naňho pozrel a spýtal sa " No tak Raph, čo sa


stalo?! Nemysli si že sme si to nevšimli!" Raph si vzdychol a potom po ticho povedal " Beatrixe sa som


ňou rozišla." Ticho v šatni bolo také že by sa dalo krájať. No napokon mu všetci začali zdvíhať náladu


až sa Raph cítil omnoho lepšie. Na ľad už vchádzal s jednou jedinou myšlienku " Stanem sa znovu tým


playboyom. Mám na to kamarátov a ona bola iba jedna z nich, jedna časť môjho dlhého života. A ja si


svoj život nechcem pokaziť!"


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Beatrixe sedela na hojdačke už dobré dve hodiny až napokon vstala z odhodlaním v očiach.


Dnes tréning nemala, pretože tréner povedal, že si pred toľkými zápasmi majú o dýchnuť a ona sa


namiesto toho deprimuje. Sebaisto sa postavila a s hlavou hore odkráčala domov, kde sa pobalila a s


poslednými slzami v očiach zaspala.


šaty a účesi

1. prosince 2009 v 22:15 | Twinky






Simonine vlasy
Simonine šaty








Vanessine vlasy
VAnessine šaty.


Prológ

1. prosince 2009 v 22:05 | Twinky
  Aj toto mi príde akosi na rýchlo, ale už mi nezostáva čas to zlepšiť.   
  Ciao!   
  

V elegantnej, ale trošku prázdnej hale sa ozvalo hlasné "Bum!" ktoré spôsobila skupinka 4 mladých
ľud,í ktorý popadali na kopu a začali hlasno nadávať ako jeden druhému vždy niečo priľahli.
Do haly priletel Abraxas Malfoy, ktorý práve nemal najlepší deň a za pätami mal celú Malfoyovskú famíliu. Keď Abraxas zbadal skupinku aj on začal nadávať. Ozvala sa stará mama, ktorej už hučalo v hlave a neznášala hluk: " Ale Abraxas, veď sa nič nestalo a mládež sa pekne teraz zdvihne zo zeme a pôjde sa do svojej izby pripraviť ,pretože im pripravujeme večierok." Jej hlas bol ľadový, ale kľudný, pretože sa rozhodla že im neukáže svoju zlú stránku hneď na prvý raz. Abraxas na ňu prekvapene a sklamane pozrel, ale privolal škriatka, aby im ukázal cestu k ich izbám. Hneď ako luskol prstami sa pred nimi zjavil škriatok a okamžite sa uklonil. Abraxas mu odmerane povedal čo má urobiť. Skupinka okamžite nasledovala škriatka, pretože sa všetci zhodli na tom že zablúdiť a hľadať nové izby, na to je ešte čas. Došli až ku jednej z veží, ku ktorej viedli nekonečné schody. Ale tá veža bola zamknutá. Škriatok im podal zväzok kľúčov a vyľakane im oznámil kto na akom poschodí býva. Vanessa bývala až úplne hore, Lucius poď ňou, potom Chris, Filip a na prvom poschodí bývala Simona. Tiež sa dozvedeli že na prízemí je niečo také ako klubovňa a že každá izba je zvukotesná a nedá sa do nej vojsť pokiaľ nemáte kľúče. A aby sa kľúče nedali ukradnúť, rozpoznajú obtlačky toho kto ich držal ako prvý. A keďže škriatkovia nemajú obtlačky, nebol to problém. Nato sa škriatok premiestnil , ale ešte im stihol povedať ,že kufre už majú v izbe. Všetci si vzdychli ale odomkli si a vošli. Do klubovne sa vchádzalo ešte cez jediné dvere. Bolo tam ešte viacej izieb, ale ako hlásali tabuľky, boli to hosťovské izby. Vanessa začala vychádzať schodmi. Neboli pre ňu problém, pretože schody milovala. Nevedela vlastne ani vysvetliť prečo, ale pripadalo jej to, ako keby lietala. Pripadala si vtedy hrozne ľahká. Konečne vyšla na 4. poschodie. Zastavila sa pred veľkými dverami krémovej farby. Vložila do zámky jeden s kľúčikov a nadšene sledovala ako sa dvere sami otvárajú. "Tu sa mi bude páčiť!" pomyslela si ale tento dojem ju prešiel hneď ako vošla dovnútra. Všetko tam bolo ladené do tmavých farieb, ktoré sa vôbec nehodili k jej povahe. Ale hneď nato ju to prešlo, pretože vedela, že si to tu môže veľmi ľahko opraviť. Okamžite sa vybrala na prehliadku izieb. Tento priestor bol vlastne ako byt. Bola tam kuchyňa, obývačka, kúpeľňa, 4 izby ktoré sa dali použiť na čokoľvek a toaleta s vlastním umývadlom. Do kúpeľne sa dalo vojsť iba cez jedinú z izieb. Do tejto izby sa pustila ako do prvej, pretože chcela ,aby keď sa vráti z party, mala aspoň izbu na spanie. Pre istotu ešte skontrolovala hodinky. No do siedmej chýbali ešte 3 a pol hodiny. Pustila sa do toho. O pol hodinu už to tu mala kompletne zariadené a vyčistené. Spokojne si privolala kufor a kúzlom z neho vybrala veci ,ktoré chcela mať v tejto izbe a potom ich rozposielala tak ako si to predstavovala. Takýto proces opakovala pri každej izbe až mala byt kompletne renovovaný. Spokojne sa poobzerala. Naozaj bola spokojná. Bolo to presne tak ako si to predstavovala. Teraz už to nebol len byt, ale veľmi luxusný a moderný byt. Keď pozrela na hodinky, zhrozila sa. Zostávala jej už iba jedna hodina. Šikovne si začala v teraz už peknej kúpeľni umývať vlasy. Celý tento byt vyzeral ako keby omladol. Bol svieži, veselí a sálalo z ne ho
útulnosť
a šťastie.
------------------------------------------------------------------------------------
Vyšla z kúpeľne. Cítila sa lepšie keď už po sebe nemala toľko prachu. Začala si prútikom sušiť vlasy. Vybrala si zo skrine, ktorá bola vlastne taká malá izba. Našla krásne modré šaty. Obliekla si ich a výrazne, ale pekne sa nalíčila. Potom si začala natáčať vlasy a spravila si zložitý drdol. Pozrela sa do zrkadla a mohla povedať že so sebou znova bola spokojná. Jemne sa navoňavkovala jahodovou vôňou a pozrela sa na hodiny. Zhrozila sa. Babička Glaciera ju asi prerazí!
--------------------------------------------------------
Letela dole schodmi a zároveň sa snažila odložiť si kľúče do kabelky. Do dverí už prúdila masa ľudí. Bezpečne vošla dnu a zamiešala sa medzi ľudí v hale. Mnohý sa jej vypytovali kto je a ona im z ľadovými úsmevmi odpovedala. Už sa nemohla dočkať večere.